Miroslav Žbirka: Ako obrázok

1. G 
Najkrajšia si, 
C 
keď si češeš 
G 
vlasy, 

tuším zakryC 
jú tvoj štíhly 
D 
pás, 

C 
zrkadlo už pošiepne ti 
G 
asi,
Emi 
 

C 
že sa krásnym 
D 
ženám podo
G 
báš. 


2. Najkrajšia si, keď sa trochu potkneš 
o ten kameň, čo tu v ceste stál, 
vždy, keď sa ma v takej chvíli dotkneš, 
v duchu dávam vďaku rodu skál. 

®: [: C 
Na každý deň 
G 
máš 
C 
prekvapení 
G 
pár, 

C 
stále krajšiu 
G 
tvár 
D 
denne stretá
G 
vam. :] 


3. Najkrajšia si, keď si dávaš blúzku, 
kvitnú ti v nej kvety priesvitné, 
v takej chvíli zabúdam vždy na poučku, 
čo sa môže, čo nemôže v tme. 

4. Najkrajšia si, keď mi dávaš "zbohom", 
keď ťa vietor krásnu nesie preč, 
a keď som už sám za prvým rohom, 
spomalím, a ty ma dobehneš.  

®: